Na pomyselnej fotke nás vidím odzadu. Otec je o pol hlavy nižší ako ja a zavalitejší. Pomaly na nás padá hmla súmraku. Sivé závoje na napnutých plachtách. Medzi nami stúpajúce oblaky pary a skrehnuté ticho. Portrét a krajina. Mal som sa pýtať. Kým kôra stromov definitívne nevybledne.
Kniha je akýmsi odtlačkom spisovateľovej duše, pretože na svojich stránkach otvára čitateľom prúd svojich myšl... zobraziť celý článok...
Súbory cookies používame pre správne fungovanie našej webovej stránky a jej funkcií. Pomocou súborov cookies si tiež napríklad pamätáme váš preferovaný jazyk, zvyšujeme pre vás relevantnosť zobrazovaných reklám, počítame návšťevnosť stránok a pamätáme si vaše nastavenia vykonané na stránke.