Antikvariát PEGLASS ART - Knihy pre každého

Milí priatelia, náš eshop ukončil svoju činnosť.

Ďakujeme Vám za všetky Vaše objednávky aj za Vašu dôveru,

ktorú ste nám prejavovali.

Tovar už nie je možné si objednať.

 Frank Zappa

„Tak veľa kníh a tak málo času.“

Panacik 2
    • Alchymista - PAULO COELHO
    •  Nové knihyBeletria
    • Alchymista - PAULO COELHO
    • Podmanivý román, ktorý očarí jednoduchosťou a múdrosťou, nadchol ľudí na celom svete. Alchymista rozpráva príb...
    • Dostupnosťskladom
    • Dostupnosťskladom
    • Dostupnosťskladom
    • Rikšiar - LAO ŠE
    •  Beletria
    • Rikšiar - LAO ŠE
    • Rikšiar (1936) je klasické dielo modernej čínskej literatúry. Lao Še v ňom s láskou a súcitom opisuje neľahký ...
    • Dostupnosťskladom
    • Dostupnosťskladom
AntikvariátČeština

Etikoterapie - CTIBOR BEZDĚK

Etikoterapie - CTIBOR BEZDĚK
  • Etikoterapie - CTIBOR BEZDĚK
  • Etikoterapie - CTIBOR BEZDĚK
  • Etikoterapie - CTIBOR BEZDĚK
Kniha vychádza znovu po 48 rokoch. Nič nestratila na originalite a k súčasným lekárom, študentom medicíny, ale aj zainteresovaným laikom hovorí s rovnakou naliehavosťou, alebo možno naliehavejšie ako pred pol storočím. Vydanie vychádza rozšírené o podstatnú časť, ktorú autor napísal v závere svojho života a ktorá zatiaľ nebola zverejnená.
Vzťahuje sa k praktickému vykonávaniu etikoterapie.
ID produktu
1000212
Výrobca
PEGLASS ART s.r.o.
Názov knihy
Etikoterapie
Autor
Ctibor Bezděk
Jazyk
český
Vydavateľstvo
Fontána
Rok vydania
2007
Stav knihy (ikonografika)
❶ ❷ ❸ ❹ ❺ ❻ ⑦ ⑧ ⑨ ⑩ ➔ 6/10
Slovné hodnotenie knihy
Zažltnuté stránky - 2. stupeň zažltnutia (výrazné)
STAV KNIHY: dobrý stav. mierne zažltnuté stránky

Ctibor Bezděk (10. marca 1872 Podivín - 22. februára 1956 Senohraby) bol československý lekár, spisovateľ, pacifista, filantrop a propagátor vegetariánstva. Je autorom konceptu tzv. Etikoterapie.

Ctibor Bezděk sa narodil ako Hugo Bezděk v moravskom meste Podivín. Meno Ctibor, ktoré používal, získal pri birmovaní. Pochádzal z vlasteneckej rodiny so záujmom o kultúru. Dedko František bol dlhoročným starostom obce Kobylí na Břeclavsku, teta Marie sa vydala za spisovateľa Aloisa Mrštíka. Ctibora od šiestich rokov vychovávala teta Augusta Šebestová, pretože jeho rodičia aj dve mladšie sestry zomreli na tuberkulózu.

V dvadsaťjeden rokoch začal Bezděk študovať medicínu vo Viedni. Tu pôsobil v slovenskom akademickom spolku Tatran, podieľal sa tiež na založenie časopisu Hlas, obľúbeného nielen na slovenský.

V roku 1896 stretol vo Viedni Varvara Dimitrijevnu Rudněvovou, dcéru ruského generálmajora a jednu z mála vtedajších žien - študentiek medicíny. Obdivovateľka myšlienok Leva Nikolajeviča Tolstého a masarykovským humanizmom odkojené Bezděk v roku 1905 vytvorili prvý lekársky manželský pár v českých krajinách.

Ešte pred svadbou pôsobil Bezděk štyri roky ako korvetní lekár rakúskeho námorníctva na Jadrane. Neutešená situácia negramotných námorníkov ho ťažila natoľko, že pre nich v podpalubí zriadil školskú triedu a učil ich čítať a písať. Za prvej svetovej vojny slúžil na Lazaretnej lodi ako civilista, odmietol totiž dôstojnícku hodnosť.

Po osamostatnení Československa odišiel s manželkou v roku 1920 na desať rokov do slovenského Ružomberku, kde vychovávali svoje dve dcéry. V roku 1931 sa kvôli silnejúcemu tlaku stúpencov Andreja Hlinku presťahovali z Ružomberka do Prahy. V roku 1940 si Bezděkovci zakúpili domček v Senohraby u Prahy, kde manželka Varvara v decembri roku 1945 zomrela.

Keď komunisti v roku 1950 zlikvidovali súkromné ​​ordinácie vrátane Bezděkova v pražskej, uchýlil sa lekár k čítaniu kníh a starostlivosti o záhradu. V tom istom roku ho však Okresný ústav národného zdravia povolal čoby praktického lekára do Říčan u Prahy, kde viedol aj protialkoholické poradňu alebo prednášal o predchádzaní úrazov. Tu pôsobil ešte mesiac pred svojou smrťou 22. februára 1956.

Na odkaz Ctibora Bezdeka - vegetariána nadviazali obe dcéry a neskôr i vnuk Alex; etikoterapie od osemdesiatych rokov začal praktizovať a rozvíjať MUDr. Vladimír Vogeltanz.

Spoločným menovateľom aktivít Ctibora Bezdeka boli súcit s blížnymi - ľuďmi, zvieratami i prírodou ako celkom - a pomoc potrebným.

Manželia mimovoľne sa vo všetkých pôsobiskách (oi. Ždánice na Morave, Bad Hall, Moskva, Šternberk) venovali spolkovému a spoločenskému životu, usporiadali prednášky, organizovali ochotníky alebo čitateľské spolky.

V Ružomberku založili sieť zdravotne-sociálnych inštitúcií: poradňu pre matky a dojčatá, oddelenie sociálnej starostlivosti, abstinenčné poradňu, zaslúžili sa aj o zriadení okresnej nemocnice. Dovtedy fungoval dom Bezděkových čoby azyl pre matky s deťmi. Celkom tu vychovajú 42 detí (plus dve vlastné dcéry), usporiadali tiež zbierku pre hladujúcich ruskej deti, niektoré dokonca určitý čas živili u seba doma.

Silné sociálne a náboženské cítenie priviedlo Bezdeka k založeniu mnohých združení či členstva v nich, napríklad Červeného kríža na slovenskom, Masarykovej ligy proti tuberkulóze alebo v Československom abstinentním zväzu.

Neskôr v Prahe si Bezděk otvoril etikoterapeutickou ambulanciu a eubiotickou poradňu, pomýšľal aj na založenie eubiotické kolónie blízkosti hlavného mesta. Eubiotika čiže zdravoveda je dielo MUDr. Stanislava Ružičky (1872-1946), ktorý propagoval rodinný život v prírode, kládol tiež dôraz na fyzickú prácu, zdravú výživu a hygienu. V životných potrebách a ošatenie radil dobrovoľnú skromnosť. Ružičkového aj Bezděkov snahy o založení eubiotických osád nakoniec padli, však eubiotika sa stala inšpiráciou neskorším ekovesničkám.

Bezděk tiež dlhé roky redigoval časopis Duchovný a náboženská kultúra, do ktorého prispieval jeho blízky duchovný priateľ Přemysl Pitter. Ten pre zmenu redigoval časopis zbratanie, kam zase prispieval Bezděk. Do okruhu jeho priateľov patril aj brniansky filozof Vladimír Hoppe alebo Tolstého žiačka Anna Lojdová (rodená Makarovová). Silný vplyv na BEZDĚKOV vnímanie sveta mala aj čítanie diela právnika a štátnika Mahátmu Gándhího či básnika a polyhistor Rabíndranáth Thákur.

V roku 1928 vydalo Hnutie pre kresťanský komunizmus v Československu brožúru obsahujúci dve kratšie úvahy Přemysla Pittra zaoberajúce sa vegetariánstvom a vzťahom človeka k prírode. V útlej knižočke sa objavila aj úvaha Ctibora Bezdeka Vegetarism pre a proti, ktorá v piatich krátkych kapitolách rozoberá vtedajší poznatky o vegetariánstve z pohľadu zdravotného, ​​ekonomického, etického i filozofického:

"Pred štyridsiatimi päťdesiatimi rokmi nebolo u nás takmer ani počuť o vegetariánov (...) a ak sa vyskytol skutočne niekde, bol určite považovaný za poloblázni alebo aspoň výstredného človeka, ktorému lepšie sa vyhnúť," komentoval Bezděk obdobie tretej štvrtiny devätnásteho storočia vo stredoeurópskych končinách. Už za prvej republiky však bolo možné nájsť "v každom väčšom meste i vegetárské jedálne, okolo ktorých sa často sústreďujú aj spolky a spoločnosti, dopytujúci sa obrodným hnutím (...) v smere výživy, nápoje i mravného povznesenie celého života".

Autor v úvahe argumentuje city zvierat, ktorá vnímajú bolesť podobne ako ľudia, poukazuje ale tiež na nezdravosti mäsa z pohľadu jeho úpravy:

"Známe na pr. O zverine, ktorá sa vyznamenáva zvláštne tuhosťou, že treba ju nechať ležať tak, až sa na jej povrchu tvorí zmäknuté zelenavé škvrny: pri príprave mäsa sa však všetky tieto časti odstráni a pečie sa potom len stred sviečkovej, ktorý má síce normálne farbu, ale je mäkký pre pokročilú hnilobu. "

Mäso je podľa Bezdeka nebezpečné aj svojim pôsobením na ľudské túžby; nielenže tučné a ostrá mäsité jedlá zvádza k pitiu silnejších, a teda alkoholických nápojov; ako dráždidlo číslo dva pokúša aj pohlavné čistotu pravidelných masojedlíků.

"Rozvrat pohlavného života v modernej spoločnosti je hlboký a neobyčajne ťažký a nebude možné ho napraviť, kým ľudia nezmenia spôsobu svojho života, teda predovšetkým výživy," zamýšľa sa autor.

Bezděk sa vo svojich myšlienkach dostáva až do hypotetických predstáv o konci chovu hospodárskych zvierat, dokonca hľadá prácu už nepotrebným mäsiarom či uzenářům: "súčasne s úpadkom týchto remesiel by rozkvitla nová remeslá a zamestnania, ktorá by sa oberali novými, zmenenými potrebami ľudstva: mlynári, pekári, zeleninári, ovocinári a p. "

Nezabúda pritom ani na náročnú úlohu žien, ktoré doma svojim mužom pečú, varí, dusí a smaží zložité a nákladné mäsité pokrmy: "Keby sa človek odhodlal požívať len plodov, potom by sa zjednodušila aj naše kuchyne, ktorá je veľmi drahá a je z veľkej časti príčinou otroctva ženinho. "

Vzťah človeka k jeho potrave sa odvíja predovšetkým od vzťahu k jej pôvodcovia - prírode. Bezděk sa domnieval, že prestanú ak ľudia klásť medzi seba a plody zeme zvieratá ako sprostredkovateľov, nebudú sa ochudobňovať o veľké zdroje výživy a planéta uživí oveľa viac ľudí. Výber stravy totiž následne súvisí napríklad s vlastnosťami národov, napríklad vtedajší čínsky kuli čiže nosič bremien "sa živí len ryžou (...) a výkonnosť ich je taká, že sa čínskeho kuli bojí celý západ, aspon neprestáva hovoriť o žltom nebezpečenstve," konštatoval autor.

Bezděk zhrnul svoj pohľad nasledovne: "Človek si zostrojil teórii, sebe zdanlivo veľmi priaznivú, ale úplne falošnú, teórii, že človek je pánom prírody. Preto počína si tak, ako by celá príroda nemala iného zmysle, než aby slúžila jeho čisto sebeckým záujmom; chce, aby mu vo všetkom slúžila, aby mu bola pokorená a otrocky ho počúvala, snaží sa vtesnať ju do foriem jemu milých, využíva ju nemilosrdne a vraždí tisíce živých tvorov nielen k svojej výžive, ale často len zo svojvôle a k svojej zábave. Takýmto spôsobom dosiahol človek toho, že sa sám prírode odcudzil a že príroda sa mu stala nepriateľskou. "

V roku 1931 vydal Ctibor Bezděk knihu Etikoterapia - Záhada choroby a smrti. V nej sa uvádza, že "náš zdravotný stav závisí na vzájomnom pomere, v akom sa nachádzajú nesmrteľný duch a jeho pominuteľné tělo.Ideální stav nastane vtedy, keď duch ako naozajstný vodcu a udržovateľ bude skutočným vládcom a vodcom tela, ktoré ho bude vo všetkom poslušné . Taký človek bude zdravý! "

Významnou súčasťou života bola pre Bezdeka viera v Boha, nie však v zmysle púheho prináležania k niektorej cirkvi (Ctibor Bezděk sám preukázal svoju cirkevnú nezásadovost po nástupe českých klerofašistů k moci, keď konvertoval od katolíckej viery k pravoslávia manželky Varvary). Tento prístup totiž podľa autora môže viesť ľudí k predstave, že všetko vedia a vlastne ani nehreší.

Autor videl prapôvod duševných i telesných chorôb v ľudských nerestiach. Žiarlivosť, závisť, zlosť, nenávisť, lož, negatívne myslenie, ale aj alkoholizmus či labužníctvo v jeho poňatí vedú tela svojich majiteľov k záhube.

Etikoterapia spája vedu s duchovnom, dnes by sme povedali medicínu s psychológiou, čím Bezděk prakticky položil základy psychosomatiky. V mnohom sa podobá aj niektorým alternatívnym spôsobom liečby, ktoré často k chorobe pristupujú holisticky a dbajú na dôkladné skúmanie príčin pacientových ťažkostí; zaoberajú sa aj zmenou stravy, prechodom na zdravší životný štýl, prípadne nabádajú aj k pravidelnej psychohygieny.

Samotnú "terapiu etikou" opisuje Bezděk ako dôkladnú prácu s pacientovou anamnézou. Etikoterapeutická diagnóza sa stanoví na základe rozhovorov s pacientom, prípadne i rozhovorom jeho okolie. Hlavnými liečebnými prostriedkami potom sú modlitba ( "kedykoľvek myseľ nie je zamestnaná povinností alebo povolaním, mala by byť ľudská duša pozdvihnutá hlavičiek duchovných ... Tam prýšti láska, život, cnosť, zdravie a blaženosť"), pobyt v prírode a práce. Človek by však nemal pracovať v odvetví s potenciálne škodlivými výstupmi, napríklad v zbrojnom priemysle. "Veľmi vhodným liečebným prostriedkom je prebudenie záujmu o sociálnej práce, pretože je to práca, ktorá dôrazne otvára ľudské srdcia a takto pomerne bezpečne odvádza chorého od osobných sebeckých záujmov," domnieva sa Bezděk.

Samozrejmé je tiež zrieknutie sa návykových látok.

Prezidentovi Masarykovi sa myšlienky zachytené v knihe zapáčili natoľko, že nedlho po jej publikovaní pozval manželov BEZDĚKOV na návštevu do Lán.

Citácia:

"Človek sa často dopúšťa veľkých zločinov, ak chce vyhovieť svojim túžbam. Je známe, že cesta ľudí, ktorí dosiahli veľkého majetku, vedie cez mŕtvoly tisícov ľudí, ktorí padajú za obeť chamtivosti. Preto učí Vasil Veľký aby sme sa učili ničiť vo svojej duši každý sklon, každé želanie po bohatstve hneď v samom zárodku, lebo len vtedy sa nám môže bezpečne podariť vzdialiť od seba hrôzu boja o bohatstvo. Je ostatne známe ako Kristus ostro bojoval proti bohatstvu. " (Bezděk 2007, s. 121)

"Akú hrá hmota rolu v skutočnom živote? ... povedzme, že peniaze alebo bohatstvo vôbec túži, aby jeho množstvo bolo stále a stále zväčšované, aby bez prestania rástlo. Je to ale skutočnosť, o ktorej pravdivosti sa možno denne presvedčiť. Ľudia bohatí túži vždy po ešte väčšom rozmnoženia svojho majetku, bojí sa všetkého, čo by ho mohlo akýmkoľvek spôsobom zmenšiť a často celé svoje myslenie sústreďujú iba pre zväčšenie alebo aspoň udržanie svojho majetku. Zlato ako by malo tajomnú moc v sebe, strháva k sebe celé myslenie a cítenie ľudí. Kde sa nachádza hromada zlata, túži akoby samočinne po svojom rozmnoženie. Iste bolo Kristovo upozornenie veľmi správne, že nemožno slúžiť Bohu a mamone súčasne. "(Bezděk 2007, s. 38)

  • Kompletný zoznam kníhKompletný zoznam kníh
  • BeletriaBeletria
  • BibliofíliaBibliofília
  • BiografiaBiografia
  • Duchovná literaturaDuchovná literatura
  • EkonómiaEkonómia
  • EzoterikaEzoterika
  • FilozofiaFilozofia
  • HistóriaHistória
  • Hľadanie PravdyHľadanie Pravdy
  • Knihy pre detiKnihy pre deti
  • KresťanstvoKresťanstvo
  • MágiaMágia
  • MeditáciaMeditácia
  • NáboženstvoNáboženstvo
  • OkultismusOkultismus
  • PoéziaPoézia
  • SebarealizáciaSebarealizácia
  • Starožitné knihyStarožitné knihy
  • Veda a poznanieVeda a poznanie
  • Záhady a tajomstváZáhady a tajomstvá
  • ZdravieZdravie
 Duchovná literatúra
     Duchovní Majstri
     Zlacnené knihy
       Z našeho blogu
      Carsten Henn
       
      Súbory cookies používame pre správne fungovanie našej webovej stránky a jej funkcií. Pomocou súborov cookies si tiež napríklad pamätáme váš preferovaný jazyk, zvyšujeme pre vás relevantnosť zobrazovaných reklám, počítame návštevnosť stránok a pamätáme si vaše nastavenia vykonané na stránke.