Obnovení světového řádu - HENRY KISSINGER

Vo svojej prvej práci z oblasti dejín medzinárodnej politiky sa Kissinger zaoberá diplomatickou históriou Európy od porážky Napoleona v Rusku cez sériu medzinárodných kongresov v rokoch 1814-1822 až po protiturecké povstanie v Grécku 1822, ktoré definitívne ukončilo už niekoľko rokov slabnúcu britskú participáciu na európskej . V centre autorovej pozornosti stoja aktéri mnohých desiatok rozhovorov, konferencií a kongresov – rakúsky kancelár Metternich a jeho náprotivok, britský minister zahraničia lord Castlereagh. Predovšetkým na ich osudoch a názoroch sledujeme, ako sa habsburská monarchia po Napoleonovom páde postupne odpútava od svojho vnúteného francúzskeho spojenca a preberá vedúcu úlohu v európskej diplomacii a zároveň ako Británia presadzuje v protinapoleonskej koalícii svoje poňatie politiky rovnováhy v Európe. Európske štáty sa vtedy pokúsili na troskách ponapoleonskej Európy vystavať nový medzinárodný poriadok, prvýkrát založený na pravidelných konzultáciách a snahe nájsť jednotné politické princípy. Kissinger ho analyzuje pod zjavným vplyvom nedávno skončenej druhej svetovej vojny, ktorá postavila svet pred veľmi podobný problém ako napoleonské vojny Európu. A neskrýva sympatie k pragmatickej, neideologickej politike Metternicha a Castlereagha, hľadajúcej stabilný medzinárodný poriadok založený na rovnováhe síl a vzájomných garanciách.

Historické fakty sú pre Kissingera predovšetkým podnetom na premýšľanie o ich zmysle a význame a jeho cieľom je vždy snaha porozumieť udalostiam a ich protagonistom. Autor tiež vyniká mimoriadnou schopnosťou psychologickej drobnokresby, či píše o Metternichovi či Castlereaghovi, alebo sa zaoberá ruským cárom Alexandrom či porazeným a kompromisu neschopným Napoleonom.