Rabíndranáth Thákur (1861 - 1941) bol indický bengálsky spisovateľ, filozof, hudobný skladateľ a maliar. V roku 1913 sa stal prvým ázijským laureátom Nobelovej ceny za literatúru.

Rabíndranáth Thákur sa narodil v kultúrnej bráhmanskej rodine, v ktorej získal aj základné vzdelanie. Literárne tvoriť začal veľmi skoro. V ôsmich rokoch písal básne, prvé krátke poviedky, v šestnástich rokoch publikoval svoju drámu. V jedenástich rokoch cestoval spolu s otcom niekoľko mesiacov po Indii, keď študoval literatúru, astronómiu, prírodné vedy a písal básne. Potom odišiel študovať do Anglicka s cieľom stať sa advokátom. Po návrate sa oženil a usadil sa s rodinou v Shelidahu (dnes Bangladéš). Tu hospodáril a venoval sa literárnej tvorbe. V roku 1901 sa presťahoval na otcov statok v Santiniketane. Založil tam experimentálnu školu, v ktorej spájal indické a európske tradície. Bol tiež spoluzakladateľom Inštitútu pre zvelebenie poľnohospodárstva.

Thákur navštívil viac ako tridsať krajín na piatich kontinentoch. Prednášal, propagoval indické kultúrne dedičstvo a filozofiu, snažil sa získať peniaze pre školu v Santiniketane. Na svojich cestách sa stretával s mnohými významnými súčasníkmi, ako boli napr. A. Einstein, Ghándhí, Th. Mann, R. Rolland ai.
Svojimi názormi, ktoré uplatňoval aj v praxi, bol hlásateľom sociálnej rovnosti. Bol presvedčený humanista, vystupoval proti násiliu a zotročovaniu.

V roku 1913 mu bola udelená Nobelova cena za literatúru. (zdroj životopisu: spisovatele.cz)

Osamelý pútnik - RABÍNDRANÁTH THÁKUR (CENA: 2,80 €)

Kniha je výberom poviedok, v ktorých základnou črtou je humanizmus, láska k rodnej krajine a jej ľudu, kritika feudálnych prežitkov a skostnatených predpisov a predsudkov ortodoxného hinduizmu, ktoré bránia Indii v pokroku.