Poviedka Siddhárta napísaná v rokoch 1919 až 1922 nesie podtitul „indická báseň“. Vskutku básnickým jazykom sa v nej rozpráva príbeh bráhmanského syna Siddhárthy, ktorý hľadá pravdu a zmysel života. Hermann Hesse (1877-1962) si pri hľadaní cesty z myšlienkových a spoločenských kríz svojej doby az kríz vlastných berie na pomoc myslenie Východu. Popri čínskej múdrosti sú to predovšetkým prvky hinduizmu a najmä budhizmu, ku ktorému autor dlhé roky inklinoval. Budhizmus však úplne nebol nejakým jeho "vyznaním" a poviedka Siddhártha je podľa Hesseho vyjadrenia výrazom oslobodenia od zviazanosti indickým myslením. V podstate tu ide o veľmi nemecké hľadanie svojbytnej osobnej existencie, vlastného ja. Nie skrze nejakú náuku, ale osobným úsilím. Ľudské múdrosti sa nemožno naučiť pomocou doktríny, je nutné k nej dospieť vlastným životom.
Kniha je akýmsi odtlačkom spisovateľovej duše, pretože na svojich stránkach otvára čitateľom prúd svojich myšl... zobraziť celý článok...
Súbory cookies používame pre správne fungovanie našej webovej stránky a jej funkcií. Pomocou súborov cookies si tiež napríklad pamätáme váš preferovaný jazyk, zvyšujeme pre vás relevantnosť zobrazovaných reklám, počítame návšťevnosť stránok a pamätáme si vaše nastavenia vykonané na stránke.